Ked uz pisete o vlastnych skusenostiach, ja pridam tiez jednu svoju a jednu cudziu.
Svoja - moja suka ma vzdy branila, niezeby som mala niekedy problem ze ma niekto napadne - mna sa tusim boja aj ked nemam vedla nohy metroveho vlka ;o) - skor som ju musela odnaucat, ze ruka podavana nie je snaha o napadnutie.
Skusenost, ktora sa odohrala na vycvikovom tabore slovenskeho klubu, ktoru som nevidela na vlastne oci (boli sme na prechadzke) ale ktoru spominalo viac ludi: Jirka Matejka a Ivos Eichler hrali opilcov obtazujucich okoloiduceho majitela s CVckom. Vsetky psy, vcitane Elisky Maji Glosovej (kto ju nepozna - mala cierna seltia) svojich panov branili, jedina vynimka bol pes, ktoreho majitelovi sa nam ani predtym nedarilo vysvetlit, ze na svojho psa nema povely stekat, a ktory tym padom so svojim majitelom prakticky ziaden pozitivny vztah nemal.
Ozaj, este k tomu pridaniu sa na steranu silnejsieho v rodinnej akoze-bitke - jedna sa o svorku daneho jedinca. Preto je to uplne normalne - totiz ak to berie pes ako hru, tak v hre ide o zabavu a ta je bud v tom, ze niekhoho drhnem, alebo ze niekto drhne mna (aspon z pohladu tych mnohych CVciek, co sa takto hraju). Ak by to pes bral ako ozajstny zapas o miesto vo svorke, tiez sa snazi zatlacit na najslabsieho, pretoze tym sa automaticky dostava v hierarchii svorky nad neho. Cize akekolvek bitky v ramci svorky sa proste nemozu brat ako priklad toho, ako bude pes reagovat na napadnutie niekym cudzim...
|