Ahoj,
opíšem vlastnú skúsenosť:
som na výstave, v areáli výstaviska, so svojim hulvátom, oproti ide skupinka ľudí s viacerými ČSV na vodítku, môj ČSV zďaleka vrtí chvostom, cíti vlastnú krv. Keď sa priblížime na pár metrov, trhne sa vpred, krátko štekne, pretože je na vodítku mierne sa postaví na zadné.
Ja normálne pozdravím svoju dvojnohú časť prichádzajúcich a... opovržlivé, odmietavé pohľady, pozdrav bez odpovede. Skupina štvornohých nás bez záujmu, so skleným pohľadom míňa. Ja som biely, pes sivý, oni takisto. Tak o čo tu ide? Sú to „len“ predsudky? Situácia, čo som so sivým zažil doteraz na každej výstave ( Nitra, Trenčín, Bratislava ). Skôr sa so mnou pustí do debaty človek so psom inej rasy ako „náš“. Je to tak aj z druhej strany rieky Moravy?
Neprišli sme tam ukradnúť nikomu nárokové tituly. Len som za dozvedel, že sa mám zúčastniť min. na dvoch výstavách odporúčaných klubom, aby si môj sivý, Leila prepáč prosím za výraz , medzi svojimi, ak splní ďalšie podmienky mohol „vrznúť“
. Keby som na výstavu nešiel, je medzi svojimi ako vykastrovaný. To by som nespravil ani nepriateľovi, nieto ešte svojmu sivému.
Výchovu možno pokazím, gény nie. Tie by vraj môj sivý mal preniesť ďalej. Ale čo s predsudkami.
borislav