Samostatnou kapitolou od začiatku kríženia psa s karpatským vlkom sú nemecké ovčiaky /NO/. Pre ne sa vlastne pristúpilo ku kríženiu. Nemnecké ovčiaky neboli schopné z rôznych dôvodov plniť potreby ochrany štátnych hraníc. Karpatský vlk mal byť použity k ich vylepseniu, k zlepšeniu ich niektorých vlastnosti.

K zlepšeniu NO nedošlo. Nie však preto, že by sa boli dosahovali nižšie vysledky pri krížení, ale najmä pre nepriazeň chovateľov NO ako doma tak i v zahraničí, napriek tomu, že rnnohé výsledky boli pozoruhodné.

Ofíciálne kruhy civilnej kynológie s metódou "priliatie krvi" nesúhlasili a bojovali proti nej. Prijala sa predchádzajúca teória moja /F. Rosík/ a Petra Kubašku, nevylepšovať NO, ale vytvoriť nové plemeno, ktoré by vytrvalosťou, odolnosťou voči extrémnym poverernostným vplyvom, využitím veľmi jemnych zmyslov vlka nenarušenych domestifíkacioii, splňalo požiadavky pre využitie na štátnych hraniciach. Tento smer nového úsilia priamo naväzoval na dosiahnuté výsiedky doterajšieho kríženia. Nie všetka práca bola racionálna, nie všetko bolo správne. Tieto slová sa okrem iného dotýkajú i výberu a využitia NO v celom procese vývoja. Viacej ako sedemdesiat NO, psov a súk, sa využilo pri krížení a niektorí sa použili opakovane.

Nebudem robiť hodnotenie pozitívneho a negatívneho vplyvu celého množstva zaradených zvierat. Pre záujemcov hlbšieho štúdia dodám ich zoznam.

Prodrobný rozbor v preukazoch pôvodu psov a súk zo základného chovného stada ČSV

Dvadsať tri suk ČSV z PS Bratislava spolu so šiestimi psami ČSV tvorilo základné chovné stádo ČSV po založeni klubu. Narodené šteňatá sa zapisovali v plemennej knihe ČSCH a krytie sa robilo v uzavretej populácii, tak ako stanovoval chovateľský a zápisný poriadok ČSCH. V štyroch generáciách, ktoré sú uvedené v preukazoch pôvodu /PP/ týchto jedincov, sa ku krytiu vlčice, alebo krížencov, použilo celkom šestnásť NO, z toho deväť psov a sedem súk.

Použili sa dvaja psi importovaní z Nemecka: AJAX v. Altenplen dvadsaťosem krát a ACHMED v. Haus Berlin osem krát.

Z domáceho chovu sa použili psy:

• ARNO z PS, zapisaný v PP dvadsať osem krát
• AMOR z dvora Ker Pal zapísaný v PP trinásť krát
• CHIDO z PS zapísaný v PP šesť krát
• EROS z Ivanky pri Dunaji zapísaný v PP päť krát
• SAVAN z PS zapisaný v PP štyri krát
• KURT z Václavky zapisaný v PP tri krát
• MERZ z Rovenalu zapísaný v PP dva krát
• HASSO zo Šamorína zapisaný v PP jeden krát.

Suky:

• CHERA z PS zapisaná v PP dvadsať päť krát
• ONDA z PS zapísaná v PP trinásť krát
• ASTA SNB zapisaná v PP dvanásť krát.

Podrobný rozbor NO zapísaných v PP psov i súk základného chovného stáda ČSV je uvedený v tabuľke. Tieto fakty vytvárali zaujimavé vzťahy vo vnútri jednotlivých jedincov a tiež i medzi chovnými psami a sukami. Vo veľkej miere vznikla skupina zvierat, ktoré ako typom, tak i rôznorodosťou exteriérových znakov nepredstavovali ani ČSV, ani NO, ale niečo medzi tým, pričom nevynikali ani krásou a ladnosťou. Problémy bolo vidieť i v charakterových prejavoch pri kontakte zvierat s neznámymi podnetmi. Pohľad na východisko z tejto situácie bol odlišný:

• príbuzenské väzby NO ako takého neboli vzaté do úvahy
• došlo k podceneniu týchto vzťahov a ich možných dôsledkov
• rozkolisanie genetického základu vlka, vznik medzitypov psov, porušenosť pohlavného cyklu, a d'alších, nedôsledne vyhodnotených vplyvov NO na vývoj ČSV, viedlo k rozporu medzi Ing. K, Hartlom, poradcom chovu, a predsedom klubu F. Rosíkom

Výsledok:

vznik dvoch typov, ktoré samotni chovatelia pomenovali "český" a "slovenský". "Český" vznikol nevhodným výberom párov a zvyšovaním percenta krvi NO v ČSV, "slovenský" opačne znižovaním percenta krvi NO v ČSV a progresivnym zvyšovaním percenta krvi vlka v novej populácii.

Produkcia potomstva v Čechách v mnohých pripadoch nepredstavovala ani NO ani vlka a to negatívne ovplyvňovalo rozvoj členskej i chovateľskej základne.

Produkcia potomstva na Slovensku sa typom približovala k vlkovi a napomáhala rozvoju členskej i chovateľskej základne.

Už v správe plemennej knihy ČSV za obdobie od založenia KCHČSV /20.03.1982/ vydanej v roku 1992 v publikácii "10 rokov KCHČSV" som sa vyjadril, že dopad tohoto rozporu nemusi byť chápaný ako neriešiteľný. Dnes tento rozpor vyriešil život. Rozdielnosť v type ČSV v Čechách a ČSV na Slovensku je v podstate upravený aktivnejším a cieľavedomejším zapojenim typických chovných jedincov zo Slovenska.

Vyriešil i správnosť či nesprávnosť, pravdivosť či nepravdivosť "nevyhnutnosti" pre rozvoj ČSV - zapojenie ďalšieho vlka do chovu ČSV. Dá sa uzatvoriť slovami: ako prišiel, tak odišiel. Ťažkosti, ktoré sa vyvolali, boli prekonané. Z tohoto spojenia nezostala ani krvná linia po KAZANOVI Ŕečná F1.