Na výcvik sme samozrejme chodili na bicykli asi 8 km tam aj späť. Oproti ceste na rybačku to bolo ako prechádzka. Čo sa týkalo výcviku, tento sa líšil od bežne zaužívaných praktik. Bolo nutné vylúčiť akékoľvek násilie pri učení. Hoci jednotlivé cviky pochopil veľmi rýchlo, nechcel sa dať "zotročiť' na úroveň nerozmýšľajúceho tvora, ale zachovával si postavenie samostatne mysliaceho psa.

Napríklad: za jeden výcvikový deň sa naučil, a dobre si zapamätal význam slova "sadni". Problém nastal vo chvíli keď tento úkon mal zopakovať viackrát ako ostatné psy. Považoval to za zbytočné šikanovanie a patrične to dal aj najavo. V takomto prípade mi podával labku akoby prosil: "Daj mi už pokoj, veď som ti ukázal, že to už viem". Keď toto jeho "proseme" nezabralo, jednoducho si ľahol a nedalo sa ním pohnúť ani po dobrom, am po zlom.

Flint mal aj vynikajúcu pamäť a orientáciu, najmä v teréne. Pri jednom cvičení stôp v teréne som sa v rozčúlení, že to nejde tak, ako to vlastne pes ovláda, nezdržal a šľahol ho remeňom. V tom momente si ľahol a nik by ho nepnnútil, aby pokračoval v začatej stope. Hoci v iných terénoch Flint stopoval výborne, na tom mieste, kde mu bolo ublížené, už nechcel viac stopovať. Ani po pol roku, ba ani po roku, keď som s ním prišiel na toto miesto, odmietal spolupracovať. Ináč bol uznávaný aj medzi ostatnými kynológmi, kton nevelmi priali československému vlčiakovi, ako vynikajúci stopár.

Pri žiadnych cvikoch neboli s Flintom problémy. Samozrejme len s vyštekávaním "páchateľa" v teréne. Tento cvik sa vykonáva tak, že figurant sa ukryje niekde v húštine, určí sa trasa kadial má psovod so psom prechádzať a vysielať psa povelmi "revír" raz na jednu stranu a potom na druhú, kým nenájdu ukrytého figuranta. Po jeho nájdem si má pes predsadnúť a vytrvalo stekal. S Flintom boli problémy vo výcviku akurát vo vyštekávaní, čo je problém u väčšiny psov tohoto plemena. Toto ale majú hlboko zakorenené, že čím väčšší hluk budú v prírode vyvíjať, tým menšia je nádej na ulovenie koristi. Platí to najmä pri vlkoch, kde moment prekvapenia hrá hlavnú rolu pri úspechu ulovenia koristi. A pretože aj Flintovi kolovala v žilách značná cast vlčej krvi, "revír" bola určitá forma lovu v prírode, ktorá mu bránila, aby svoju konsť vystekaval namiesto toho, aby ju priamo napadol. Preto bolo pre mňa veľmi potrebné, aby som mal trpezlivosť pri odúčaní tohoto vrodeného, ale nežiadúceho zvyku.

Ani v neskoršej dobe Flint neovládal vyštekanie na 100%. I keď figuranta našiel vždy, sadol si k nemu a nanajvýš 1x až 2x polohlasne zaštekal. Samozreýme, že to nestačilo na skúškach z výkonu a Flint zbytočne strácal body v hodnotení. Hoci na výkon v ýeho plemene to bol riadny úspech. Skôr by sa naučil na figuranta zavýjať, ako ho vyštekať.

Ladislav Nagy