Musel som sa na to vyspať, raňajšia prechádzka pri východe slnka, okolité kopce pokryté prvým snehom, kľud, ticho, pohoda.
A odpovedám opäť:
neverím, že by ste bola schopná cieľavedome prejsť cez dve republiky so železnou tyčou a vlastnoručne potrestať dvadsaťročného "človeka". Prvý nával emócií je jedna vec, ale to ďalej je už otázka ľudskosti a ....... Ako odhadnúť hranicu medzi tým, aby si to zapamätal a aby to neprežil?
Krutosť tu bola vždy, nie je to len otázka posledného obdobia. Podstatné je, čo si kto z toho zoberie: niekto príklad nasledovania hodný, iný odstrašujúci príklad.
Takže to beriem len ako také vlčie " teátro" nesúce sa cez dve hory, aby tí druhí vedeli že sme tu a že máme svoje práva a územie, ktoré si budeme brániť a zachovávať väčšinový poriadok a tradície.
Značky treba obnoviť, cudzie pachy prekryť, ale v skutočnom súboji o revír môže aj vlastná svorka potrestať svoju alfu a pridať sa na stranu silnejšieho votrelca.
Stačí len sledovať fóra v iných jazykoch a porovnať s našim dvojjediným bratským, rozhádaným. Je to normálne?
Smilex: Čo je vlastne normálne? Skúsim sa spýtať v samostatnom príspevku.
Ale len tak v pochmúrnej sentimentálnej jesennej nálade zapálim dve sviečky, aby sa im ľahšie odchádzalo do psích výšin.
Michal.
__________________
|